Liptovský
Mikuláš 24. augusta (TASR) - Námestie žiadostí slovenského národa v
Liptovskom Mikuláši bude počas víkendu dejiskom osláv 180. výročia
založenia spolku Tatrín. Dvojdňové podujatie v spolupráci s mestskou
samosprávou a evanjelickým cirkevným zborom v Liptovskom Mikuláši
pripravila Matica slovenská. Podľa jej podpredsedu Mareka Nemca síce
program slávnostného podujatia vychádza z tradičnej kultúry, ale má
ambíciu osloviť všetky generácie.
V sobotu sú od 14.00 h na programe vystúpenia folklórnych súborov z Oravskej Jasenice, Liptovských Sliačov a Važca. "Návštevníci
sa môžu tešiť na absolútneho víťaza televíznej šou Zem spieva z roku
2018 Martina Repáňa s Repáňovskou muzikou alebo na speváčku Veroniku
Rabada, ktorá spieva populárnu hudbu inšpirovanú folklórom," priblížil Nemec.
Doplnil, že návštevníci podujatia sa od 16.00 h stanú divákmi prvého
zakladajúceho zasadnutia spolku Tatrín, pričom scénku predvedú matiční
ochotníci. Chýbať nebude jarmok tradičných remeselných výrobkov,
exteriérová výstava či bezplatná prehliadka samotnej expozície Tatrín.
Dvojdňový program pokračuje v nedeľu (25. 8.) slávnostnými službami
Božími v evanjelickom kostole a hudobno-literárnym pásmom v kostole
Zbierka.
Spolok Tatrín bol významným predchodcom Matice slovenskej. Podľa Nemca
chcú matičiari a organizátori pripomenúť verejnosti, s akými prekážkami
sa museli popasovať všetci významní muži, ktorí stáli pri jeho zrode. "V
dobe silnej maďarizácie, keď podľa vládnej politiky existoval iba jeden
národ, a to maďarský, sa odvážni muži niekoľkokrát pokúsili o úradné
schválenie spolku, ktorý pracoval v prospech Slovákov. Napriek tomu, že
Tatrín pôsobil len štyri roky, čo je v histórii pomerne krátko, pre
slovenský národ neľahko vyšliapal dôležitú cestu k ďalším národným
aktivitám," vysvetlil Nemec.
Tatrín bol prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou, vznikol na podnet
Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Jeho
založenie je považované za najvýznamnejší prejav slovenských
organizačných snáh v predrevolučných rokoch. Spolok podporoval a
zveľaďoval kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, a to najmä
vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských
študentov. Významne prispel aj ku kodifikácii spisovného slovenského
jazyka. Svoju činnosť rozvíjal do roku 1848 a o viac ako desať rokov
neskôr na ňu nadviazala Matica slovenská.